Stále trošku v sklze (už iba dvojmesačný), ale predsa vám sprostredkujem fotenie na magisterské oznamko, ktoré sa uskutočnilo pred dvoma mesiacmi. 1.7. som sa dohodol s Magym (s kým iným) na fotení. Dohodli sme sa na dvanástu hodinu. Chcel som skončiť v robote skôr, ale ako to isto poznáte, keď niečo chcete, vtedy to prestane vychádzať. V robote ma vytočili a uvoľnil som sa až o druhej s tým, že potom sa budem musieť ešte vrátiť do roboty. Čo už. Vedel som, že to treba urobiť (robotu aj fotenie). Došiel som po Magyho a šli sme do starej spaľovne v areáli Prešovskej nemocnice (mrknite mapu). Vďaka Nerghalovi za tip.
Najskôr sme omrkli celú budovu (vyzerá to tam super, čistý underground) a zvolili si miesto fotenia. Pripravili techniku a mohlo sa fotit. Ako vždy spravili sme zopár skúšobných a išli naostro. V hlave som mal už ako takú predstavu, takže celkom to šlo. Pôvodne som chcel mať na sebe originál kazajku, ale tú sa mi nepodarilo zohnať. Trebalo teda improvizovať. Biely plášť oblečený opačne, to celkom dobré zahral. Počas fotenia sme mali menšie problémy s bleskom (nechcelo sa mu veľmi odpaľovať), ale na tú jednú finálnu to stačilo. Finálne oznamko už posúďte sami :)
Bola zima a malo byť ešte chladnejšie. V noci čerstvo napadal nový sneh a v opustenom kraji zakryl aj tie posledné nečisté miesta. Snehové vločky sa pozliepali a v chladnom objatí si užívali čerstvý vzduch. V ten decembrový podvečer bolo všade láskyplné ticho. To len v diaľke bolo vidno jemné trblietanie zlatých hviezd v oknách radujúcich sa ľudí, ktorých láska sa rozplývala cez komín až k chladnému moru ozajstných hviezd.