Bola zima a malo byť ešte chladnejšie. V noci čerstvo napadal nový sneh a v opustenom kraji zakryl aj tie posledné nečisté miesta. Snehové vločky sa pozliepali a v chladnom objatí si užívali čerstvý vzduch. V ten decembrový podvečer bolo všade láskyplné ticho. To len v diaľke bolo vidno jemné trblietanie zlatých hviezd v oknách radujúcich sa ľudí, ktorých láska sa rozplývala cez komín až k chladnému moru ozajstných hviezd.

Všetci boli šťastný, alebo sa tak aspoň tvárili, a tak nikto nepočul chlapca, ktorý bol neďaleko nich. Chlapec sedel pod bielym dáždnikom, z ktorého sem tam vykukovalo ihličie. Ak by ste sa pozreli z okna, možno by ste ho videli na stráni ako čiernu bodku, ktorá vám príde ako špinka prachu na starej fotografii.