Chcem sa s vami podeliť o môj nočný zážitok. Niekedy sa mi skrátka snívajú veci, po ktorých sa jednoducho budím s riadným krikom. (Asi to bude tým, že sa niekedy najem aj o polnoci.) Nič zvláštne... Dnes v noci to bolo však trochu iné. Dej sna si nepametám, ale skrátka v sne som sa zobudil veďla Golluma. (Neviem prečo práve on, keď Pána prsteňov som nevidel ani nepametám.) Vystrašil sa rovnako ako ja, keď som ho zbadal. Obaja sme začali vrieskať. S výkrikom do tmy som sa teda zobudil. Avšak nebol to koniec. Nadomnou som zbadal zdvihnutú ruku Golluma. Znova som začal kričať a buchol som ho do ruky. Až keď pohar plný vody dopadol na zem, mozog sa konečne zobudil a zaplo mi. V tme som jednoducho videl namiesto pohára, ktorý stál pri posteli na písacom stolíku, Gollumovu hroziacu ruku. Voda bola rozliata po celej podlahe a ja som sa začal smiať nad danou situáciou.
Morálne ponaučenie:
1. Aj tie najhoršie situácie v našom živote, môžu odstupom času, alebo zmenou pohľadu, pôsobiť komicky.
2. Nejesť po desiatej hodine v noci alebo ráno mudrejšia večera :D
Bola zima a malo byť ešte chladnejšie. V noci čerstvo napadal nový sneh a v opustenom kraji zakryl aj tie posledné nečisté miesta. Snehové vločky sa pozliepali a v chladnom objatí si užívali čerstvý vzduch. V ten decembrový podvečer bolo všade láskyplné ticho. To len v diaľke bolo vidno jemné trblietanie zlatých hviezd v oknách radujúcich sa ľudí, ktorých láska sa rozplývala cez komín až k chladnému moru ozajstných hviezd.