Fall back into the same patterns, same routine... 5 weeks 13 hours ago
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Takže začíname dámy a páni. Počnúc týmto prvým príspevkom, sa vám budem snažiť rozpumpovať srdcia a k tomu trochu pokochať oči. Predstavím vám čo to z mojej tvorby a nechám vás nahliadnuť do môjho sveta, ktorý siaha za hranice hviezd.

Po dlhých prebdených nociach, kedy som čakal, kedy si môj dvorný fotograf nájde na mňa čas, som sa konečne dočkal. 13.2. si Magy (fotograf) spravil voľnú sobotu. Hneď som ho teda zamestnal. Už dlhšiu dobu som plánoval túto web-blogo-stránku a potreboval som nejakú portrétovku. Nemal som však úplne jasnú predstavu. Už dlhšie som sa pohrával s predstavou pána Klobúčníka z Alice... to však neskôr. Keď som tak dumal a dumal zrazu mi vesmír vnúkol myšlienku Jokera. Keď som si vybavil jeho heslo, nebolo už o čom.

Piatok 12.2. bol deň príprav a nakupovania. Trebalo si pripraviť farby, krv, plus nejaké tie rekvizity. Farby na tvár dostať v papiernictve alebo umeleckých potrebách, takže to nebol problém. Horšie to bolo potom s prípravou krvi. Začal som experimentovať so zlatým klasom, ale ten nebol dobrý kvôli svojej žltej farbe (to sa mi ho ešte podarilo omylom zafarbiť modrou farbou, takže som mal modro zelený sopeľ, alebo skor zombie krv). Tak som sa pustil do experimentovania so želatinou, ktoré sa vydarilo.

Návod na výrobu umelej krvi:
- sáčok želatiny
- solamil
- červená a modrá potravinárska farba
V pol litra vody necháme rozpustiť 3 plátky želatiny, primiešame jednu polievkovu lyžicu solamilu a necháme zovrieť. Pridáme sáčok červenej farby a kúskom modrej dofarbíme, aby vyzerala tmavšie. Premiešame necháme vychladnúť a podľa potreby môžte rozriediť vodou.

V sobotu sa teda mohlo naplno fotiť. Do Magyho ateliéru sme dorazili niečo pred druhou a začali sa rozkladať. Najprv sme nastavili svetlo a spravili skúšobné fotky a nejaké portrétovky. Asi po hodine, po úvodnych 100 fotiek, som sa konečne išiel namaľovať. Nesmiem zabudnúť, že pri fotení a maľovaní asistovala Paula, bez ktorej by som si očné linky asi nespravil. No a zábava mohla začať. Fotili sme vyše do šiestej. Ako rekvizity poslúžili karty, nôž, britva, samozrejme krv, ale aj jahodová poleva na zuby. Nafotených bolo vyše 400 fotiek, z ktorých zopár zo zákulisia si tu môžete prezrieť. Spracované fotky budú postupne pridané. Pri fotení sme si samozrejme užili svoje. Krv nekvapkala len na Magyho, no i tak sme skončili pomerne čistý. Nakoniec mi veľmi času na odlíčenie nezostalo a tak sa ospravedlňujem všetkým, ktorý ma cestou domov mohli zazrieť v aute. Musel to byť dobrý pohľad.

Ďakujem teda Magymu (za fotenie a jeho čas), Paule (za asistenciu), Tomášovi (za zapožičanie blesku) a Bei (za zapožičanie Magyho). Už teraz sa teším na ďalšie Magyho voľno :).

 

Tropicarium XV. Fotky 25/01/2012
Tropicarium XIV. Fotky 25/01/2012
Tropicarium XIII. Fotky 25/01/2012
Tropicarium XII. Fotky 25/01/2012
Tropicarium XI. Fotky 25/01/2012
Tropicarium X. Fotky 21/01/2012
Tropicarium IX. Fotky 21/01/2012
Tropicarium VIII. Fotky 21/01/2012
Tropicarium VII. Fotky 21/01/2012
Tropicarium VI. Fotky 21/01/2012
Tropicarium V. Fotky 19/01/2012
Tropicarium IV. Fotky 19/01/2012
Tropicarium III. Fotky 19/01/2012
Tropicarium II. Fotky 19/01/2012
Tropicarium Fotky 19/01/2012
Kaplnka Fotky 18/01/2012
Spišské Podhradie Fotky 18/01/2012
Spišský hrad IV. Fotky 18/01/2012
Spišský hrad III. Fotky 17/01/2012
Spišský hrad II. Fotky 17/01/2012

Takže môj prvý tutoriál. Nič zložíté, treba mať však základy z vystrihovania, maskovania a nastavovaní vsrtiev. Naozaj jednoduché vyskúšajte si sami!

Bola zima a malo byť ešte chladnejšie. V noci čerstvo napadal nový sneh a v opustenom kraji zakryl aj tie posledné nečisté miesta. Snehové vločky sa pozliepali a v chladnom objatí si užívali čerstvý vzduch. V ten decembrový podvečer bolo všade láskyplné ticho. To len v diaľke bolo vidno jemné trblietanie zlatých hviezd v oknách radujúcich sa ľudí, ktorých láska sa rozplývala cez komín až k chladnému moru ozajstných hviezd.

Všetci boli šťastný, alebo sa tak aspoň tvárili, a tak nikto nepočul chlapca, ktorý bol neďaleko nich. Chlapec sedel pod bielym dáždnikom, z ktorého sem tam vykukovalo ihličie. Ak by ste sa pozreli z okna, možno by ste ho videli na stráni ako čiernu bodku, ktorá vám príde ako špinka prachu na starej fotografii.