Všedný deň prebiehal pred očami strážnika Dyna. Pred sebou mal niekoľko monitorov na ktorých boli fádne čiernobiele obrazy sveta tam niekde vonku. I keď strážnika Dyna táto robota nebavila, musel ju robiť pokiaľ chcel živiť tú nevďačnú rodinu. Mal už všetkého po krk, ale život je už raz taký. Nie nadarmo mu otec hovorieval pri hundraní: „Nauč sa s tým žiť a miluj život“, a tak aspoň miloval ten pokoj, ktorý sa mu dostával v kancelárií. 

Bolo tu cítiť zatrpknutý dym cigariet, ktorý sa ťažko vznášal pod stropom a len malými dúškami pretekal von oknom. Dyna si odklepol popol z cigarety a dúškom sa napil čerstvej kávy. Káva chutila ako teplý piesok, ale presne takú ju Dyna miloval. Nechal monitory na chvíľu tak a začítal sa do dnešných novín. Titulok hlásal: „Počet samovrážd sa výrazne zvýšil.“

V kancelárií nastal obvyklí pokoj. Z rádia, ktoré bolo neďaleko monitorov, na ktorých sa zatiaľ nič nezvyčajné nedialo, hral hit tohto leta: „Summer of Death“. V miestnosti bolo počuť hluk všetkých strojov a klimatizácie, ktorý bol prehlušovaný dotieravým bzučaním párom múch. Strážnik Dyna sa len zahnal a prehodil stranu v novinách. Podvedome si začal kmitať nohou do chytľavého rytmu pesničky a čítal ďalšie novinky vo svete.

Po chvíli znechutený hodil noviny na stôl, pretože práve dočítal článok, ktorý hovoril o šialenom chlapíkovi niekde z Darktownu, ktorý umučil svoje dieťa na smrť. Článok ďalej pojednával o týraní detí vo svete všeobecne. Dyna začalo poškrabkávať svedomie po tom, ako si spomenul ako včera nakričal a nakládol svojmu 12 ročnému synovi za neporiadok vo svojej izbe. Pravidla však v tomto svete treba dodržiavať. 

V tichom zamyslení si na jednom z monitorov všimol nejaký hluk okolo zastávky autobusu. Pomyslel si že niekto nemal platný čip a hral sa na múdreho. A mal, ako skoro vždy, pravdu. Zdvihol vysielačku a nahlásil kód 33 na zastávke Main Station. V momente sa tam objavili dvaja policajti, ktorý skontrolovali situáciu a začali konať podľa svojho. Na mieste prebehlo obvinenie, súd, odsúdenie a trest. Mladý 18 ročný chalan skončil s odseknutým malíčkom. Mal šťastie, bol to jeho prvý priestupok. Dynovi sa trochu zdvihla nálada, že to neskončilo horšie a tak vzal znova noviny do rúk a začítal sa do ďalšieho článku o nejakej chemikálií testovaných na ľuďoch.

Čas plynul a deň sa niesol. Nič neobvyklé sa nedialo. I strážnikovi Dynovi pripadal tento deň až neobyčajne obvyklí, až na to, že už tomu ani nevenoval pozornosť. Skrátka deň čo deň skoro to isté. Dnes však sa to malo skončiť inak. 

Slnko sa prehuplo do druhej polovice svojej púte a kráčalo ďalej. Vzduch v miestnosti sa nemenil, no Dyna pociťoval beh času. Noviny dávno ležali hodené v koši spolu s obalom od tuniakového sendviča. Sendvič predstavoval obľúbený obed, ktorý mu robievala manželka skoro každý večer. Aj napriek tomu, že ho zbožňoval, dnes chutil nejako divne. Dyna len mĺkvo sedel, pozeral na monitory a cez vysielačku počúval čo sa deje v druhých sektoroch. Dotieravá mucha zakrúžila v dyme pri strope a pristála strážnikovi na krku. To sa jej stalo osudným. Dyna bol rýchlejší a tak mucha skončila niekde na zemi v chuchvalci prachu. V kútikoch úst mu mierne škublo. Mal to byť úsmev zadosťučinenia, no v momente mu na perách zmrzol malý úškrn, ktorý neveštil nič dobré. 

Strážnik Dyna pocítil neisté záchvevy vo svojich útrobách. Mierny kŕč povolil a všetko sa malo vrátiť do normálu. Po chvíli sa však kŕč v črevách vrátil ako malý nezbedník. Dyna zbledol a napustil si pohár studenou vodou z automatu. Vzduchová bublina sa vynorila na hladinu a zrobila svoje bľup. Zvuk sa odrazil od stien a zaryl sa do uší strážnika. Rýchle vypil celý pohár a čakal čo sa stane. Tvár sa mu vysypala malými kvapôčkami potu. Pozrel na hodinky, do konca služby mu ostávala necelá hodina. Vedel, že to nevydrží. Jeho nárok na jednu prestávku počas služby si už vyčerpal v momente, keď sa bol cez obed pohrať so svojím penisom. Teraz už vedel, že masturbovať počas služby sa neoplatí. Do hlavy mu začali čím ďalej tým hlbšie vrastať korienky paniky.

Dyna stál pred automatom na vodu a z čela mu už tiekli prúdy slaného potu. V hlave sa mu stále ozývalo to hlasné žblnknutie vody. Miestnosť sa mu začala točiť a zmenšovať. Rozhodol sa. Trhol kľučkou na dverách a utekal na najbližšie WC. V tom okamžiku ho vôbec netrápilo, čo sa všetko môže stať a stane. Dvere sa zavreli. Všetko bežalo ďalej. Keby strážnik Dyna teraz sedel na stoličke a nie na svojom tróne, uvidel by to, čo ho stálo život. 

Na ulici One way došlo k malej havárií. Vodič malého osobného auta si zle vyrátal svoju brzdnú dráhu a nabúral do auta s prívesným vozíkom. Nič vážne sa nestalo, až na menší detail. Obaja vodiči rýchlo vystúpili z vozov a čakali na mužov zákona. Úsek cesty na ktorom sa stala nehoda však patril pod dohľad strážnika Dyna. Muži zákona teda neprichádzali. Vodiči vozidiel nervózne tŕpli a čakali na svoj telesný trest. Zákona však neprichádzal a tak mužom veľa netrebalo. Skôr ako by sa niekto nazdal už ich nebolo. Na ceste po nich zostala len malá škvrna od niečoho, čo vytieklo z jednej rozbitej fľaše z prívesu. Škvrna sa z časti vyparila a z časti vstrebala do štrku a asfaltu. Dyna sa vrátil čím skôr, ale už mu to bolo márne. Malú škvrnu si nevšimol a nič teda nebolo hlásené. Odsedel si posledné minúty svojej služby s dozvukmi kŕčoch a pobral sa domov. 

O pár dní, keď sa na incident náhodou prišlo, čakalo strážnika Dyna ráno milé prekvapenie. Do domu mu vtrhli muži zákona a ešte v posteli stihli vykonať popravu. Dni šli ďalej ako všetko v tomto pohnutom svete. Nič neobyčajné sa nedialo.